Príležitosť na zastavenie toku migrantov

Autor: Patrik Gavalec | 6.12.2015 o 13:26 | (upravené 6.12.2015 o 19:08) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  832x

Čo ak sa nám ponúka možnosť uzavrieť nadobro kapitolu súčasnej migračnej krízy a zastaviť tok migrantov za pomoci chybnej Erdoganovej politiky? 

Ak by Európska únia mala záujem o ukončenie prílevu migrantov, eventuálne budúcich ďalších tokov, mala by tak konať ihneď a využiť príležitosť v podobe Turecka a chybnej Erdoganovej  politiky. Všetci vieme, že v Turecku čakajú ďalších tri milióny migrantov, čo sú len skromné odhady, a že ich prezident Erdogan prišiel vydierať do Bruselu predstaviteľov EÚ, čo možno podotknúť bol z jeho pozície asi celkom správny krok, len využil situáciu vo svoj prospech. Čo keď nám ale jeho politika dovoľuje tvrdo zakročiť proti akémukoľvek vydieraniu zo strany Ankary a nadobro uzavrieť kapitolu migračnej krízy?

Treba spojiť určité fakty do súvislostí. Turecko sa už pomerne dlho snaží zahájiť procesy integrácie do Európskej únie. Samo má problémy s migrantmi, nakoľko sa na ich území nachádzajú v tomto čase už milióny utečencov a tí sú pripravení prekročiť im dostupnými prostriedkami Egejské, či Marmarské more. Turecko sa nemusí cítiť byť ničím viazané im v tom zabrániť. A tak ako aj doposiaľ, budú len dohliadať na pokojný priebeh naloďovania migrantov. Keď tak z času načas zakročia, nech vykreujú pre média divadielko, v dôsledku čoho by mali s čím argumentovať. Utečenecké tábory predstavujú miliardové náklady, ktoré pôjdu zo štátneho rozpočtu. V prípade Turecka hovoríme o osemmiliardových nákladoch.

Pre porovnanie, Deutsche Bank vypočítala, že jeden migrant stojí Nemecko 12-tisíc eur ročne. Len v roku 2016 treba očakávať, že Bundestag minie 10 až 12 miliárd eur len na migrantov. Pre ilustráciu, čo znamená 12 miliárd eur – napríklad ročný príjem do slovenského rozpočtu je 14 miliárd a výdavky takmer 16 miliárd eur.

Tak prečo nespojiť príjemné s užitočným, a keď už čo by Erdogan mám pozíciu zakrútiť tým pomyselným kohútikom, no nevyužijem to? A tak sa vybral do Bruselu. Veľmi rýchlo sa otvorili rokovania integračných zmlúv a bola prisľúbená, podľa zdrojov, trojmiliardová pomoc Turecku ( nerátajúc takmer dvojmiliardový záchranný balíček pre podporu severnej a severovýchodnej Afriky ). Inými slovami si Turek výpalníckym spôsobom zabezpečil prínos do štátnej pokladne, ktoré bude môcť využiť na ďalšie financovanie „umiernenej opozície“ v Sýrii.

Pred mesiacom by mu to možno prešlo, lebo ako zastavíte migračnú krízu? No zastavíte humanitárne bombardovania, respektíve ich zacielite tam, kde ich je potreba a stabilizujete problémový región. Lenže tu vzniká ten argument, že skúste to v priebehu roka, je to jednoducho beh na dlhé trate a tie milióny utečencov vám v tých táboroch neostanú, keď budeme brať do úvahy smiešny argument, že utekajú pred vojnou. Čiže z krátkodobých realizovateľných efektívnych riešení sa vám zúži výber na dohodu s Tureckom.

Nakoľko skrze Frontex sa cesty cez more už nejako dajú kontrolovať, keď bude vôľa. Vôľa preto, lebo zaužívaným zvykom prevádzačov je vyslať núdzový signál, akonáhle vypláva s plne naloženou utečeneckou várkou, aby následne lode Frontexu ( čo by taxislužba ) prevzali utečencov na svoju palubu a prevádzač spokojne môže točiť pre ďalšiu skupinu. Boli už aj snahy loď prevádzačovi zabaviť, no keď na vás vytiahne kalašnikov, zrejme s napomenutím ho v najbližšom prístave nevyložíte, a tak sa radšej vyhnú prípadnému stretu.

Jediná cesta zostáva teda tá turecká, respektíve balkánska trasa. Predstavme si členitosť Grécka v podobe stoviek ostrovov, na ktoré doplávate z tureckej pevniny aj na nafukovačke. Lokálna prevádzačská mafia to má šikovne podchytené. Gumené člny, ktoré využívajú, po úspešnom transporte prepichnú, motor zrecyklujú na ďalšie použitie a otočia sa naspäť. No obkoleste tie krásne grécke ostrovy sedemmetrovými múrmi ako v španielskych enklávach Melilla, či Ceuta v severnej Afrike. Je jednoduchšie dohodnúť sa s Turkom aby konečne začal dôsledne strážiť svoje hranice.

Lenže tu nastáva zvrat. Zostrelenie ruskej bojovej SU-24 nám perfektne zapadá do skladačky. Ale áno, takáto chyba nám dáva neskutočnú príležitosť zatlačiť na Turka už v tak oslabenej pozícii. Takáto chyba nás môže vyniesť takpovediac až na koňa. S Tureckom by sa dalo prakticky jednoducho vybabrať, pošleš nám migrantov? Vyhrážaš sa? No dobre, sankcie! Presne toto by nám pred mesiacom neprešlo, nakoľko má EÚ problémy so sebestačnosťou v zahranično-bezpečnostnej politike. Zrejme by nám náš veľký brat za veľkou mlákou dohovoril buď skrze diplomatickú misiu priamo alebo nepriamo správou typu prípadným ďalším škandálom à la Volkswagen, ktorý by nás už uzemnil späť do reality. Neposlušnosť sa predsa trestá. Samozrejme v tejto pozícii treba Turecko chápať ako protektorát USA, nakoľko akákoľvek podobná politika namierená smerom na Turka v dnešnej dobe, s dopadom na situáciu na Blízkom východe, sa rozhodne nebude stotožňovať s národným záujmom hráča za Atlantikom. Nech ma nikto nemôže napadnúť za zaujatosť, musím na druhej strane podotknúť, že Spojené štáty boli po zostrelení SU-24 prinajmenšom rovnako prekvapené, ako Rusi. I keď Biely dom, či Pentagon sa k tejto problematike nevyjadrujú, prezentujú sa aj u nich názory, že išlo o vopred pripravenú akciu Turecka. Bolo by zaujímavé sledovať situáciu, ak by Erdogan požiadal o aktiváciu 5. článku Washingtonskej zmluvy. Buď by riskovali globálny konflikt alebo by sa ukázalo, že Transatlantická dohoda je len zdrap o hodnote toaletného papiera.

Nakoniec možno len Turecko nie je spokojné s vývojom v Sýrii a snaží sa daný stav akýmkoľvek spôsobom zvrátiť, čo by k Erdoganovej atatürkovskej povahe sedelo.

V dnešnej dobe sa začínajú vyplavovať na povrch isté signály, ktoré môžeme prezentovať ako snahu o zvrchovanosť EÚ a tento stav môže predstavovať len ďalšie pomyselné polienko do plameňa slobody. Prečo sa od tohto neodraziť?

Z iného uhlu. Zostrelenie ruskej SU-24 má za následok vyostrenie vzťahov medzi Ruskom a Tureckom, ochabnutie ekonomických stykov, navyše sankcionovanie zo strany Ruska v nespočetných podobách, dostáva Ankaru do nemilej pozície. Do toho vnútropolitické problémy a formujúci sa Kurdistan. Navyše Putin vytiahol družicové snímky dokazujúce odber ropy Turecka od ISIL, lepšie načasovanie si ani nedokážem predstaviť (vedeli, prečo ich nezverejňovali), v čom je namočený aj sám Erdogan a jeho rodina. Daesh by bez predaja ropy už dávno zanikol. Všetci to vedeli, len sa čakalo, kto s tým príde. Turecko sa dostalo do veľmi nepriaznivej situácie.

No a kedy zatlačiť na Erdogana, keď nie dnes? To posledné, čo by potreboval, je odrezať sa ešte aj od EÚ, zarazil by si klinec do rakvy. Nastala by úplná izolácia Turecka. V Turecku môže tok migrantov skončiť v slepej uličke. Ak toto nevidia predstavitelia Európskej Únie, respektíve ak toto nevyužijú v náš prospech, potom je migračná kríza skutočne len premyslené a riadené dopĺňanie demografického úbytku našej starnúcej populácie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?