Príležitosť na zastavenie toku migrantov

Autor: Patrik Gavalec | 6.12.2015 o 13:26 | (upravené 6.12.2015 o 19:08) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  847x

Čo ak sa nám ponúka možnosť uzavrieť nadobro kapitolu súčasnej migračnej krízy a zastaviť tok migrantov za pomoci chybnej Erdoganovej politiky? 

Ak by Európska únia mala záujem o ukončenie prílevu migrantov, eventuálne budúcich ďalších tokov, mala by tak konať ihneď a využiť príležitosť v podobe Turecka a chybnej Erdoganovej  politiky. Všetci vieme, že v Turecku čakajú ďalších tri milióny migrantov, čo sú len skromné odhady, a že ich prezident Erdogan prišiel vydierať do Bruselu predstaviteľov EÚ, čo možno podotknúť bol z jeho pozície asi celkom správny krok, len využil situáciu vo svoj prospech. Čo keď nám ale jeho politika dovoľuje tvrdo zakročiť proti akémukoľvek vydieraniu zo strany Ankary a nadobro uzavrieť kapitolu migračnej krízy?

Treba spojiť určité fakty do súvislostí. Turecko sa už pomerne dlho snaží zahájiť procesy integrácie do Európskej únie. Samo má problémy s migrantmi, nakoľko sa na ich území nachádzajú v tomto čase už milióny utečencov a tí sú pripravení prekročiť im dostupnými prostriedkami Egejské, či Marmarské more. Turecko sa nemusí cítiť byť ničím viazané im v tom zabrániť. A tak ako aj doposiaľ, budú len dohliadať na pokojný priebeh naloďovania migrantov. Keď tak z času načas zakročia, nech vykreujú pre média divadielko, v dôsledku čoho by mali s čím argumentovať. Utečenecké tábory predstavujú miliardové náklady, ktoré pôjdu zo štátneho rozpočtu. V prípade Turecka hovoríme o osemmiliardových nákladoch.

Pre porovnanie, Deutsche Bank vypočítala, že jeden migrant stojí Nemecko 12-tisíc eur ročne. Len v roku 2016 treba očakávať, že Bundestag minie 10 až 12 miliárd eur len na migrantov. Pre ilustráciu, čo znamená 12 miliárd eur – napríklad ročný príjem do slovenského rozpočtu je 14 miliárd a výdavky takmer 16 miliárd eur.

Tak prečo nespojiť príjemné s užitočným, a keď už čo by Erdogan mám pozíciu zakrútiť tým pomyselným kohútikom, no nevyužijem to? A tak sa vybral do Bruselu. Veľmi rýchlo sa otvorili rokovania integračných zmlúv a bola prisľúbená, podľa zdrojov, trojmiliardová pomoc Turecku ( nerátajúc takmer dvojmiliardový záchranný balíček pre podporu severnej a severovýchodnej Afriky ). Inými slovami si Turek výpalníckym spôsobom zabezpečil prínos do štátnej pokladne, ktoré bude môcť využiť na ďalšie financovanie „umiernenej opozície“ v Sýrii.

Pred mesiacom by mu to možno prešlo, lebo ako zastavíte migračnú krízu? No zastavíte humanitárne bombardovania, respektíve ich zacielite tam, kde ich je potreba a stabilizujete problémový región. Lenže tu vzniká ten argument, že skúste to v priebehu roka, je to jednoducho beh na dlhé trate a tie milióny utečencov vám v tých táboroch neostanú, keď budeme brať do úvahy smiešny argument, že utekajú pred vojnou. Čiže z krátkodobých realizovateľných efektívnych riešení sa vám zúži výber na dohodu s Tureckom.

Nakoľko skrze Frontex sa cesty cez more už nejako dajú kontrolovať, keď bude vôľa. Vôľa preto, lebo zaužívaným zvykom prevádzačov je vyslať núdzový signál, akonáhle vypláva s plne naloženou utečeneckou várkou, aby následne lode Frontexu ( čo by taxislužba ) prevzali utečencov na svoju palubu a prevádzač spokojne môže točiť pre ďalšiu skupinu. Boli už aj snahy loď prevádzačovi zabaviť, no keď na vás vytiahne kalašnikov, zrejme s napomenutím ho v najbližšom prístave nevyložíte, a tak sa radšej vyhnú prípadnému stretu.

Jediná cesta zostáva teda tá turecká, respektíve balkánska trasa. Predstavme si členitosť Grécka v podobe stoviek ostrovov, na ktoré doplávate z tureckej pevniny aj na nafukovačke. Lokálna prevádzačská mafia to má šikovne podchytené. Gumené člny, ktoré využívajú, po úspešnom transporte prepichnú, motor zrecyklujú na ďalšie použitie a otočia sa naspäť. No obkoleste tie krásne grécke ostrovy sedemmetrovými múrmi ako v španielskych enklávach Melilla, či Ceuta v severnej Afrike. Je jednoduchšie dohodnúť sa s Turkom aby konečne začal dôsledne strážiť svoje hranice.

Lenže tu nastáva zvrat. Zostrelenie ruskej bojovej SU-24 nám perfektne zapadá do skladačky. Ale áno, takáto chyba nám dáva neskutočnú príležitosť zatlačiť na Turka už v tak oslabenej pozícii. Takáto chyba nás môže vyniesť takpovediac až na koňa. S Tureckom by sa dalo prakticky jednoducho vybabrať, pošleš nám migrantov? Vyhrážaš sa? No dobre, sankcie! Presne toto by nám pred mesiacom neprešlo, nakoľko má EÚ problémy so sebestačnosťou v zahranično-bezpečnostnej politike. Zrejme by nám náš veľký brat za veľkou mlákou dohovoril buď skrze diplomatickú misiu priamo alebo nepriamo správou typu prípadným ďalším škandálom à la Volkswagen, ktorý by nás už uzemnil späť do reality. Neposlušnosť sa predsa trestá. Samozrejme v tejto pozícii treba Turecko chápať ako protektorát USA, nakoľko akákoľvek podobná politika namierená smerom na Turka v dnešnej dobe, s dopadom na situáciu na Blízkom východe, sa rozhodne nebude stotožňovať s národným záujmom hráča za Atlantikom. Nech ma nikto nemôže napadnúť za zaujatosť, musím na druhej strane podotknúť, že Spojené štáty boli po zostrelení SU-24 prinajmenšom rovnako prekvapené, ako Rusi. I keď Biely dom, či Pentagon sa k tejto problematike nevyjadrujú, prezentujú sa aj u nich názory, že išlo o vopred pripravenú akciu Turecka. Bolo by zaujímavé sledovať situáciu, ak by Erdogan požiadal o aktiváciu 5. článku Washingtonskej zmluvy. Buď by riskovali globálny konflikt alebo by sa ukázalo, že Transatlantická dohoda je len zdrap o hodnote toaletného papiera.

Nakoniec možno len Turecko nie je spokojné s vývojom v Sýrii a snaží sa daný stav akýmkoľvek spôsobom zvrátiť, čo by k Erdoganovej atatürkovskej povahe sedelo.

V dnešnej dobe sa začínajú vyplavovať na povrch isté signály, ktoré môžeme prezentovať ako snahu o zvrchovanosť EÚ a tento stav môže predstavovať len ďalšie pomyselné polienko do plameňa slobody. Prečo sa od tohto neodraziť?

Z iného uhlu. Zostrelenie ruskej SU-24 má za následok vyostrenie vzťahov medzi Ruskom a Tureckom, ochabnutie ekonomických stykov, navyše sankcionovanie zo strany Ruska v nespočetných podobách, dostáva Ankaru do nemilej pozície. Do toho vnútropolitické problémy a formujúci sa Kurdistan. Navyše Putin vytiahol družicové snímky dokazujúce odber ropy Turecka od ISIL, lepšie načasovanie si ani nedokážem predstaviť (vedeli, prečo ich nezverejňovali), v čom je namočený aj sám Erdogan a jeho rodina. Daesh by bez predaja ropy už dávno zanikol. Všetci to vedeli, len sa čakalo, kto s tým príde. Turecko sa dostalo do veľmi nepriaznivej situácie.

No a kedy zatlačiť na Erdogana, keď nie dnes? To posledné, čo by potreboval, je odrezať sa ešte aj od EÚ, zarazil by si klinec do rakvy. Nastala by úplná izolácia Turecka. V Turecku môže tok migrantov skončiť v slepej uličke. Ak toto nevidia predstavitelia Európskej Únie, respektíve ak toto nevyužijú v náš prospech, potom je migračná kríza skutočne len premyslené a riadené dopĺňanie demografického úbytku našej starnúcej populácie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?